Publikácia je príspevkom k tohoročnému 60. výročiu odchodu prvých skupín. Išlo o občanov z obce Lukov v okrese Bardejov v januári 1947. Presídlenie do mája 1947 sa týkalo asi 13.000 obyvateľov východného Slovenska, ktorí si písali ukrajinskú, ruskú, bieloruskú, ale aj slovenskú národnosť. Najviac odídencov bolo z takých obcí ako Jakubany, Ľutina a Cigeľka, predovšetkým v okresoch Bardejov, Svidník, Sabinov a Stará Ľubovňa.
Kruško je tajomník občianskeho združenia Koordinačný výbor reoptantov (KVR) SR so sídlom v Prešove. Presídlenie zažil na vlastnej koži, pretože odišiel so svojimi rodičmi z obce Chmeľová v okrese Bardejov ako šesťročný a vrátil sa asi po 20 rokoch. KVR spoluzaložil v roku 1991.
Na danú problematiku je jeho najnovšia publikácia, vydaná vlastným nákladom, v poradí desiatou. Predchádzajúce napísal po ukrajinsky a po slovensky. Prikláňa sa teraz viac k písaniu po slovensky, aby priblížil tému širšiemu okruhu verejnosti. O novej knihe pre TASR povedal, že je to \"súhrn doteraz zozbieraných faktov, dokumentov, spomienok, aj čo doteraz neboli uverejnené\". Dielo obsahuje navyše medailóniky 15 optantov, ktorí po návrate do vlasti dosiahli významné spoločenské postavenie.
K opcii došlo na základe dlhé roky nezverejnenej československo-sovietskej dohody z 10. júla 1946. Podľa viacerých historikov bola opcia jedným z pokusov ako vytvoriť po druhej svetovej vojne etnicky čistý spoločný štát len Čechov a Slovákov. Na báze bilaterálnej dohody medzi ČSR a ZSSR sa presídlenie týkalo volynských Čechov na Ukrajine a ľudí z východného Slovenska. Optanti nespokojní s pomermi v ZSSR sa postupne začali vracať do rodných východoslovenských dedín po približne 20 rokoch. Vrátilo sa ich vyše 5000. Doma dodnes majú problémy s integráciou, nárokmi na starobné dôchodky, s uznaním vzdelania.
Po roku 1968, v čase tzv. normalizácie boli mnohí aktivisti - reoptanti vypočúvaní Štátnou bezpečnosťou pre podozrenie, že sú nepriatelia Sovietskeho zväzu, keďže tam odmietli žiť. Dnešní reoptanti sú podľa zákona o pobyte cudzincov bezmála na úrovni imigrantov z Kambodže alebo z Pakistanu, pritom ide o domorodcov alebo ich priamych potomkov, ktorí sa vrátili z Ukrajiny. Naopak, štatút zahraničného Slováka nemá na Ukrajine asi 4500 optantov alebo ich potomkov.